Je to vždy také ťažké? Nie, zatiaľ ma netrápia vojny...nech ma odcudzuje kto chce, ale netrápia. Nedotýkajú sa ma. Sú až príliž vzdialené. Mám iné problémy.. tak ako milión iných ľudí. Niekto z nich má menšie, niekto väčšie. Ale mne sa nie moje zdajú také obrovské...
Chcem aby to bolo ako vtedy...smiať sa.. Asi mam okolo seba zlých ľudí. Súhlasil. To ale nevedel, že včera som prišla na to, ze on je na tom zozname úplne prvý. Odstránim zo svojho života tých, pre ktorých sa trápim. Pri ktorých myslím na to, že prečo práve ja... Viem, chcel mi pomôcť. Chcel aby som sa zase smiala. Nevedel že tým mi ešte viac ubližuje. Keď sa o mňa stará, keď sa na mňa usmieva... Keď mi nedokáže povedať pravdu...o nej...že ho stále chce... veď do tretice všetko dobré...tak nech su spolu šťastní.
Aj ja budem. Začnem sa usmievať bezdôvodne. Budem si užívať život. Nebudem čakať na lásku, veď ona príde keď bude na to čas. Teraz mám asi robiť iné veci. Užívať si život, zabávať sa, študovať. Veď on nemôže za to že ho ľúbim...